Ako veľmi musí byť na tom zamestnanec zle, keď si v práci musí robiť zápisky, aby mu vôbec niekto veril to peklo, čo tam zažíva. Alebo si položme otázku inak. Ako veľmi musí byť zamestnanec vyťažený, že ešte stíha popri všetkom zaznamenávať všetko, čo sa v práci udeje? Alebo naozaj zúfalý, že to stíhať musí? Prípad Miroslava Zuberca je zaujímavý tým, že prináša pohľad do pozadia jednej renomovanej spoločnosti, ktorej názov nezverejňujeme.
Autor eknihy s názvom Denník nasr… zúfalého zamestnanca písal niekoľko rokov rôzne zápisky a až z tých zostavil jednu celú knihu rozdelenú podľa dátumov, ale aj podľa ľudí, ktorí sú hlavnými hviezdami.
Príklad pracoviska so zlým výberom
Každý chce svoj dream job, no väčšine z nás sa podarí dostať niekam, kde budeme počúvať príkazy a nariadenia, no práca bude len povinnosť. Kto chodí do práce rád? Je nás menej takých, pre ktorých je cesta do práce a pobyt v nej radosťou, či naplnením. Miroslav sa chodil do práce naštvať a sám pritom nemusel pre peklo na zemi urobiť nič. Popisuje podivné správanie ľudí, situácie, aké poznáme mnohí zo svojich pracovísk a zaujímavé je aj sledovanie prienikov medzi postavami, keď sa medzi sebou stretávajú a plodia ešte väčšie hlúposti. Ukážka na Googli je jedna vec, full kniha vec druhá. Knihu si kúpite napríklad na:
- https://www.martinus.sk/?uItem=437223
- http://www.uniknihy.sk/produkt/dennik-nasr-zufaleho-zamestnanca/
